Little room (malá izba) a rezonančná doska

Doktorka Lilli Nielsenová sa venovala oblasti slepoty, hluchoslepoty a vzdelávania detí s viacnásobným postihnutím. Dr. Nielsen sa narodila v Dánsku v roku 1926 a pracovala ako predškolský pedagóg, psychológ a učiteľ nevidiacich. Napísala množstvo kníh o vývoji nevidiacich detí a asi najviac ju preslávila práca na tému Aktívne učenie. Vyrastala so štyrmi súrodencami, ktorí boli nevidiaci, a tvrdila, že to ovplyvnilo jej prístup k slepým ľuďom, najmä pokiaľ ide o úctu k rukám. 

Aktívne učenie je založené na viere, že všetky deti sa môžu učiť. Hlavnou zásadou tejto teórie je, že našou úlohou ako rodičov a pedagógov je vytvárať prostredie alebo situácie, ktoré podporujú aktívne skúmanie bez zasahovania dospelého. To znamená, že nevodíme dieťaťu za ruky, ani mu nehovoríme, čo má robiť. Namiesto toho povzbudzujeme dieťa, aby sa aktívne zúčastňovalo vlastného učenia, a to vytváraním priestorov a prezentovaním materiálov, ktoré sú zaujímavé a bezpečné na skúmanie. Aby bolo prostredie čo najefektívnejšie, malo by byť pohotové, inými slovami, niečo by sa malo stať, keď dieťa niečo pohne alebo búcha.

Malá izba je priestor, v ktorom môže dieťa bezpečne preskúmať svoje prostredie. Hračky a predmety sú zavesené na strope pomocou elastických šnúr, ako je to na fotografii vyššie, a dieťa môže pri pohybe rúk a nôh slobodne skúmať a experimentovať s tým, čo objaví. Položky by mali byť robustné a je lepšie vyhnúť sa plastom. Predmety vyrobené z dreva, textilu a kovu sú oveľa zaujímavejšie ako plasty a poskytujú viac senzorickej spätnej väzby. Mnoho ľudí dáva prednosť použitiu skutočných predmetov, ako je pohár, zubná kefka, lyžica, malé zvončeky atď. Pre deti s so zachovanou časťou zrakového vnímania môžu byť predmety pestrofarebné. Kartónové škatule by sa nemali používať na vytvorenie malých miestností, pretože je nevyhnutné, aby ste mohli dieťa v Malej miestnosti pozorovať a aby zabezpečili dostatočné vetranie.

Malá izba na fotografii je Timkova a vyrobil mu ju jeho šikovný tatino :-).

Rezonančná doska je tenký, pružný kus dreva vo vyvýšenej polohe tak, aby pod ňou vznikol dutý priestor. Poskytuje hmatovú a zvukovú spätnú väzbu vždy, keď sa dieťa pohne. Keď dieťa kopne do dosky, ozve sa zvuk a vibrácia. Táto spätná väzba nabáda dieťa, aby pohyb opakovalo a prípadne experimentovalo aj s inými pohybmi. Dieťa sa pohybuje samostatne, bez toho, aby dospelý manipuloval s jeho telom. Rezonančná doska sa môže umiestniť pod malú izbu, môže sa na ňu položiť dieťa samostatne alebo na nej môže byť aj s rodičom.