Lisencefália je zriedkavá vývojová porucha mozgu, kedy celý jeho povrch alebo len časti sú hladké. Spôsobuje ju chybná migrácia neurónov počas embryonálneho vývoja, ktorá nastáva medzi 12. až 24. týždňom tehotenstva, čo vedie k nedostatočnej alebo žiadnej tvorbe záhybov a rýh na povrchu mozgu. Stupeň malformácie na mozgu sa u jedincov líši. Príčiny vzniku tejto poruchy môžu byť rôzne najčastejšie sú to prekonané vírusové infekcie plodu alebo maternice v prvom trimestri, nedostatočné prekrvenie mozgu plodu v prvom trimestri alebo genetické mutácie.

Centrálna tonusová porucha (CTP) týmto pojmom sa označujú deti zväčša do jedného roka veku, ktoré majú netypické pohybové prejavy. U dieťaťa s touto poruchou sa môže, ale aj nemusí vyvinúť detská mozgová obrna (DMO). Centrálna tonusová porucha môže byť hypertonická (vysoké svalové napätie), hypotonická (nízke svalové napätie) a zmiešaná, ktorú najčastejšie charakterizuje axiálny hypotonus (nízke svalové napätie pozdĺž chrbtice) a hypertonus končatín. Rozhodujúci význam v liečbe ma ucelená a pravidelná rehabilitácia.

Cetnrálna zraková porucha (CVI - cortical visual impairment) ide o poškodenie zrakových centier v mozgu, ktoré narúša komunikáciu medzi mozgom a očami. Oči sú schopné vidieť ale mozog nespracuje, čo je videné. Ľudia trpiaci CVI nemusia mať fyzické poškodenie zraku, z toho dôvodu zväčša nie je CVI diagnostikovaná oftalmológmi a skôr popisujú stav ako oneskorené vizuálne dozrievanie. Avšak tu vzniká rozdiel, kde pri oneskorení vizuálneho dozrievania ťažkosti obyčajne ustúpia v priebehu niekoľkých mesiacov, pri CVI sa stav môže zlepšovať vďaka správnej stimulácii zraku no zriedka sa stane normálnym, ak vôbec. Typické prejavy CVI: preferencia farby, problém orientovať sa vo vizuálne zložitom prostredí, potreba pohybu sledovaného objektu, vizuálna latencia resp. oneskorená reakcia vo vzťahu k pozorovanému objektu, pozeranie na svetlo resp. neúčelné pozeranie, preferencie v zornom poli, zhoršené videnie na diaľku, uprednostňovanie známych predmetov, zrakový žmurkavý reflex je narušený alebo chýba, neschopnosť použiť viac zmyslov naraz (zrak a hmat, zrak a zvuk, atď.).

Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu. Pod pojmom epilepsia sa skrýva niekoľko rôznych typov ochorenia, ktoré majú však jeden spoločný znak, a to spontánny vznik epileptických záchvatov. Epileptické záchvaty sú epizódy náhlej a prechodnej abnormálnej funkcie mozgovej aktivity, ktoré sa prejavujú dočasnou zmenou vedomia, vnímania, chovania, hybnosti alebo citlivosti. Záchvaty môžu mať aj nenápadnú formu, ktorú si laik nemusí všimnúť. Postihuje ľudí bez ohľadu na vek a pohlavie. U detí je to najčastejšie neurologické ochorenie. Príčinou epilepsie môže byť genetická porucha, metabolická porucha, prítomnosť štrukturálnej abnormality mozgovej kôry, autoimunitné zápaly postihujúce centrálny nervový systém, celosvetovo najčastejšia príčina - infekcia spôsobujucúa funkčné a štrukturálne zmeny na mozgu a nakoniec býva aj príčina vzniku epilepsie nezistená.